Environmentálna úzkosť? Pravda či nezmysel?

Autor: Boris Kopeliovic | 7.10.2019 o 8:50 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  307x

Globálne otepľovanie, klimatická zmena, environmentálna úzkosť. Tieto slovné spojenia sa stále viac objavujú v nadpisoch rôznych článkoch, stále viac sa nám derú do uší či už nám to je po vôli alebo nie.Je to dobré či zlé?

Ide o zastrašovanie, šírenie paniky, lacný materiál na písanie alebo má skutočne význam sa týmito témami bližšie zaoberať? A čo keď sú všetky možnosti správne a napriek tomu sa nemusia nutne vylučovať?Zastrašovanie či sírenie paniky? Z časti možno áno, ale nie je to na mieste, keď nás nielen „samozvaní“, ale aj skutoční odborníci miestami až zúfalo varujú pred možnými katastrofálnymi dôsledkami? Nie je to na mieste, keď zohľadníme pomerne veľkú dávku ľahostajnosti ľudského pokolenia až do body pokiaľ nám doslova nehorí pod prdelou. Ja osobne odborník na túto tému nie som, o svoje názory sa však ako každý správny Slovák po rúškou anonymity internetu rád podelím.

Chcel by som konkrétne venovať bližšie pojmu environmentálna úzkosť. Akonáhle som toto slovné spojenie spoznal mi preletelo hlavou: „Aha, veď toto mám!“ (možno aj preto, že som od prírody jemne úzkostlivý). Zaujímave na tom je, že som sa s týmto pojmom vedel pomerne rýchlo identifikovať bez toho, aby som hľadal jeho podrobnejšiu definíciu. Čo je úzkosť však dobre viem nielen ako „samozvaný“ odborník, ale aj skutočne z profesijného hľadiska, a preto nebolo ťažké si zrátať dve a dve. Ťaživý pocit niekde uprostred hrude či nepríjemný nepokoj s prímesom strachu, obáv alebo dokonca aj výčitky svedomia, ktoré sa vynoria, keď si kúpim potravinu dokonalé zabalenú vo viacerých vrstvách plastu, zabookujem letenku alebo započujem v rádiu správy o horiacom amazonskom dažďovom pralese.

Mnohí z vás možno práve krútia hlavou a pomyslia si tak populárne „mať tak tvoje problémy!“ A práve o toto aj z časti ide! Mám čo jesť, mám strechu, nemám finančné problémy a tak isto ani žiadne závažnejšie zdravotné či sociálne. A aj z tohto dôvodu (nielen, ale aj) oplýva moja myseľ časom a energiou, čo jej umožňuje zamerať sa na problém, ktorý sa ma v súčasnosti ešte bytostne netýka, ale v budúcnosti predstavuje potenciálnu hrozbu. Informovanosť o tejto téme istotne pridala ruku k dielu. Nenadarmo sa hovorí: „Sladká nevedomosť“. A aj preto nemožno v súčasnosti zazlievať takej upratovačke v Hornej Dolnej, ktorá vo vrecku obracia každý groš, že o ňu hore spomenuté spojenia v súvislosti s klímou „nezavadia“. Takáto osoba má skrátka iné, priamočiare starosti, ktoré sa dotýkajú jej bytia už práve teraz a nie až o 10, 20 či 50 rokov. Čím je človek skrátka „viac za vodou“ či „ zabezpečený“, tým viac priestoru, času a energie môže venovať aj iným témam či problémom. Táto „teória“ sa mi potvrdzuje nielen v individuálnom, ale aj nadnárodnom porovnaní. Kým na Slovensku sú ešte stále v popredí témy ako korupcia, vymožiteľnosť práva či budovanie stožiarov pred parlamentom, v Nemecku, či chceme alebo nechceme, ktoré je „niekde inde“ oveľa viac pociťovať tému klimatickej zmeny vo viacerých sférach spoločnosti a to už po dlhé roky. Malé krôčiky ako je napríklad zálohovanie plastových fliaš alebo triedenie plastového odpadu, ktoré sa len v posledných rokov stávajú témou alebo z časti len nedávno realizovali, sú v Nemecku už desiatky rokov samozrejmosťou. Strana Zelených, ktorá sa v tejto krajine už dlhé roky pravidelne objavuje v Bundestagu získava stále viac na popularite (aj preto, že pri témach ako klíma pôsobí vzhľadom na svoju tradíciu dôveryhodnejšie ako ostatné strany), pričom u nás ani poriadne nevieme, že niečo také ako Strana zelených existuje...

Z môjho pohľadu teda podmieňuje vývoj ekologickej úzkosti aspoň čiastočné pokrytie základných potrieb alebo priorít. Sú tieto naplnené, dostáva sa nám priestoru pre iné témy ako je napríklad práve klimatická zmena. A čím viac o tejto téme vieme, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa budeme prežívať ako pocity ako úzkosť, smútok alebo aj hnev i frustrácia. Ochrániť nás môže odvracanie zraku, zľahčovanie či popieranie, otázne je však na aký čas a za akú cenu? Treba sa možno spýtať či nie je zmysluplné sa tejto problematike skôr pozrieť do očí a prevziať zodpovednosť. „Toto sa ma netýka.“ „Nech to vyriešia politici.“ „Aj tak sám nič nezmôžem.“ Toto sú polopravdy, ale tým pádom aj polo-klamstvá. „Toto sa ma netýka.“ (Netýka sa ma to teraz. Netýka sa ma to ako jedinca avšak ako súčasť ľudskej spoločnosti) . „Nech to vyriešia politici.“ (ktorých môžem voliť alebo vyjadriť nevôľu skrz protest pokiaľ nekonajú podľa mojich/našich predstáv). „Aj tak sám nič nezmôžem.“ (Sám možno nie, ale môžem ísť príkladom iným, alebo šíriť povedomie danej problematiky).

Pocity environmentálnej úzkosti som prežil a z času na čas naďalej prežívam na vlastnej koži. Prvýkrát boli mimoriadne intenzívne pri sledovaní dokumentárnej séria „Our planet“, konfrontovaný na jednej strane s neuveriteľnými krásami našej prírody a na druhej strane s následkami jej postupne devastácie v súvislosti s ľudskom činnosťou. Tento dokumentárny seriál ma vytiahol z mojich štyroch stien a usadil prostredníctvom výnimočných záberov priamo do dejiska spomínanej problematiky. Ak máte možnosť, prosím pozrite si to.

Nie som radikálny aktivista a ani vegán či „no-waste“ praktizujúci jedinec. Možno ale niekedy budem. Náš svet sa mení a my sa musíme tiež zmeniť, pokiaľ chceme ako civilizácia prežiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bašternák sa nakoniec môže trestu vyhnúť, lebo správkyňa nekoná

Podnikateľ blízky Smeru previedol majetok, aby mu ho štát nevzal. Zatiaľ mu to vychádza.

Dobré ráno

Dobré ráno: Odysea za funkčným Ústavným súdom je za nami. Čo teraz?

Na súde je viac ako tisíc nevybavených prípadov.

STĹPČEK JAKUBA FILA

Čí človek je správkyňa v Bašternákovom konkurze?

Cieľom trestu bolo z Bašternáka vyžmýkať všetky nelegálne eurá.


Už ste čítali?